Ako dýchanie ústami negatívne ovplyvňuje tvar čeľuste. Krivý chrup a zúženie čeľusti?

Dojčatá a deti prirodzene dýchajú nosom. Avšak, interné a externé stresujúce faktory často spôsobujú, že začnú dýchať ústami. Veľa detí si tak vypestuje nesprávny zvyk dýchania ústami.

Nanešťastie, mnoho rodičov netuší, že dýchanie ústami môže spôsobiť zmeny na tvári a vo vývoji zubov, ktoré často vedú ku krivému chrupu, zúženej čeľusti, ustupujúcej brade a zúženiu dýchacích ciest nosa a hrdla. John Mew, anglický profesor a odontológ, hovorí:

„Viac ako 50 % 4-ročných detí dýcha ústami väčšinu času!“
John Mew

Dýchanie nosom a zmeny vo vývoji čeľuste

Vysvetlíme si to na príklade týchto obrázkov: prvá fotografia zobrazuje desaťročného chlapca, ktorý dýcha nosom a má správne vyvinutú tvár. Všetky jej časti sú proporčne v poriadku, chlapec má dobre situované oči, lícne kosti, pery a bradu. Keď mal 14, dostal pieskomyla (druh hlodavca), na ktorého reagoval alergicky. Alergia ho trápila plným nosom, kvôli čomu začal dýchať ústami

. Fotografia v strede a napravo ho zobrazuje vo veku 17 rokov. Dýchanie ústami spôsobilo spadnutie jeho tváre smerom nadol, jej predĺženie, nos vyzerá väčší, brada rovná.

Vidíme teda, ako dýchanie ústami dramaticky zmenilo chlapcovu tvár. A to nie je všetko. Tento zlozvyk môže spôsobiť aj chrápanie či spánkovú apneu. Tento problém nevyrieši strojček na zuby, čo zistil austrálsky dentista John Flutter. Ten hovorí:

„Už viac nepredpisujem pacientom strojčeky na zuby. Ich výsledkom bolo zmenšenie čeľuste a zúženie dýchacích ciest. Strojčeky predchádzajú rastu čeľuste smerom dopredu, čo rovnako vedie k zužovaniu dýchacích ciest. Jedinou vecou, ktorá skutočne pomáha, je naučiť deti dýchať nosom.“
John Flutter

Doktor Flutter, ako aj iní dentisti, uzavrel svoje pozorovanie tým, že spôsob, akým dýchame a prehĺtame, rovnako ako aj poloha jazyka, ovplyvňujú vývoj čeľuste, zubov a tváre.

5 najdôležitejších faktorov pre zdravý vývoj tváre, zubov a dýchacích ciest, je:

Vdychovanie a vydychovanie má prebiehať nosom.
Pri odpočinku, ústa sú zatvorené, pery pri sebe.
Jazyk má spočívať na vrchnom podnebí.
Jazyk má byť aktívny len počas prehĺtania.
Poloha tela má byť vzpriamená.

Čím skôr sa vyvinie zvyk dýchania nosom, tým nižšie riziko negatívneho vplyvu na tvár, zuby a dýchacie cesty. Tvár sa z 90% vyvíja počas dospievania. Najneskôr v tomto období je potrebné naučiť sa správne dýchať, prehĺtať a ukladať jazyk.

Podľa článku v publikácii Všeobecný dentista od Yosha Jeffersona:

– Deti, u ktorých sa dýchanie ústami nerieši, môžu mať predĺžené tváre, úzke pery, vysoké podnebie, krivé zuby, vystúpené ďasná pri úsmeve, atď. Tieto deti horšie spia, pretože majú v noci zablokované dýchacie cesty a nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť ich rast a výkon v škole. Mnoho z týchto detí je nesprávne diagnostikovaných na ADD alebo hyperaktivitu.

Jefferson ďalej tvrdí:
– Ak sa dýchanie ústami včas podchytí, jeho negatívny vplyv na vývoj tváre a zubov (a s nimi spojené medicínske a sociálne problémy) sa výrazne redukuje, alebo sa mu úplne predíde.

Maxila

Horná čeľustná kosť (maxila) je veľká kosť situovaná v strede tváre, rozprestierajúca sa od zubov po oči, výrazne determinujúca vzhľad tváre.

Bežným následkom dýchania ústami je posun spodnej čeľuste smerom nadol a dozadu, namiesto dopredu a do strán. Tvár je tak rovnejšia, čo je spôsobené rovnou hornou čeľusťou. Keďže maxila zahŕňa 85% nosových prepážok, nedostatočne vyvinutá horná sánka spôsobuje ich zúženie. Človek sa tak dostáva do začarovaného kruhu, kedy je čoraz ťažšie dýchať nosom.

Ako jazyk ovplyvňuje maxilu a zuby

Správne vyvinutá horná sánka má široké podnebie a nízky oblúk. Jazyk prirodzene spočíva na hornom podnebí, jeho špička sa nachádza za hornými zubami. Zuby sa vyvíjajú okolo jazyka a horná sánka vpredu a po jeho bokoch, stimulujúc pozíciu jazyka za zubami a proti hornému podnebiu.

Ak osoba dýcha ústami, jazyk sa nachádza v strede úst alebo v dolnej časti dutiny ústnej, aby nechával dostatok priestoru na prienik vzduchu. To má negatívny efekt na vývoj kosti v hornej čeľusti. Namiesto toho, aby mala tvar písmena „U“, má skôr tvar písmena „V“, kedy je problém pre zuby správne sa zoradiť a zmestiť do úst. To tiež spôsobuje nedostatočné dovieranie zubov pri žuvaní.

Jazyk

Jazyk je jedným z najsilnejších svalov na tele, líca a pery sú podobne silné. Každý deň človek prehltne asi 2 000-krát. Keď prehĺtame normálne, aktívny je len jazyk, všetko ostatné je v pokoji. Počas prehltnutia sa jazyk tlačí oproti hornému podnebiu silou asi pol kilogramu, čím stimuluje hornú sánku.

Svaly v jazyku, lícach a perách determinujú pozíciu zubov v hornej aj dolnej sánke. Tieto svaly pracujú podobne ako strojček na zuby – ľahkým tlakom vynakladaným počas dlhého časového obdobia majú schopnosť pohnúť zub. Ak prehĺtame nesprávne, používame viac svalov ako jazyk, a ten je tak inde, ako by mal byť (na hornom podnebí). To vedie k nízkej stimulácii podnebia a ovplyvňuje uloženie zubov, ktoré sa môžu kriviť.

Doktor Raymond Silkman hovorí:
– Najdôležitejší strojček je ten, ktorý máme so sebou 24 hodín denne. Je to náš jazyk.

Zubný lekár s dlhoročnými skúsenosťami ohľadom dôležitosti dýchania na uloženie zubov, doktor William Hang, tvrdí:
– Nečakajte do pubertálneho veku vášho dieťaťa. Väčšina jeho tváre už bude vyvinutá a zmeny ťažšie dosiahnuteľné. Čím skôr si osvojí správne návyky dýchania a prehĺtania, tým lepšie budú výsledky.

Čo môžete urobiť pre svoje deti?

Zlepšite vaše vlastné dýchanie. Deti zvyknú opakovať po svojich rodičoch, takže ich môžete ľahko inšpirovať.
Informujte ich. Pomôžte svojim deťom, aby si boli vedomé svojho dýchania v rôznych situáciách. Povzbuďte ich, aby dbali na týchto 5 faktorov – zavreté ústa, dýchanie nosom čo najčastejšie to bude možné, poloha jazyka na hornom podnebí, uvoľnené prehĺtanie a udržiavanie vzpriamenej polohy tela.
Na noc im prelepujte ústa. Na noc môžete deťom prelepiť ústa špeciálnou páskou na spanie. Dôležité je, aby ste to robili s ich súhlasom, pretože cieľom nie je stresovať ich, ale upokojiť. Vyskúšajte ich o tom informovať, aby boli zvedavé a urobiť z toho hru. Napríklad si môžete zalepiť ústa aj vy. Najskôr to vyskúšajte počas dňa, aby si zvykli. Neodporúča sa lepiť ústa deťom mladším ako 5 rokov. Rovnako dajte pozor, či je dieťa zdravé, nemá upchatý nos a môže riadne dýchať. Lepenie úst je vždy na vlastné riziko!
Predlžujte výdychy. Výdych je priamo spojený s uvoľnením a obnovou, ktoré sú kľúčové v dnešnej uponáhľanej a stresujúcej dobe. Zlepšenie výdychov obvykle vedie k zlepšeniu nádychov. Existuje špeciálna pomôcka, akýsi náustok, pomáhajúci vdychovať hlbšie (nie viac) a vydychovať dlhšie a rytmicky. Túto pomôcku dieťa môže využívať počas práce pri počítači, pri pozeraní TV, pri robení domácich úloh – avšak neodporúča sa pre deti mladšie ako 5 rokov.
Zredukujte konzumáciu potravín zužujúcich dýchacie cesty. Potraviny vedúce k zväčšenej tvorbe hlienu prispievajú k upchávaniu a zužovaniu dýchacích ciest. Sú nimi obilniny, mliečne výrobky, sladkosti, zmrzlina, keksíky a rafinované karbohydráty (napríklad cestoviny).
Povzbudzujte deti, aby riadne prežúvali. Svaly čeľuste sú veľmi silné a potrebujú byť pravidelne používané. Žuvaním stimulujeme čeľusť (a ostaných 28 skeletálnych kostí v lebke) a uvoľňujeme enzýmy uľahčujúce trávenie a zlepšujúce vstrebávanie živín. Mnoho potravín, ktoré jeme v dnešnej dobe, sa ľahko prežúva a/alebo jeme príliš rýchlo. To spôsobuje nedostatočnú stimuláciu čeľuste, škrípanie zubami počas spánku a nedostatočný prísun živín. Povzbudzujte deti, aby jedli pomaly, poriadne prežúvali a dávajte im jedlo precvičujúce čeľusť, napríklad zeleninu.
Narezanie uzdičky pod jazykom. Približne 5 – 10 % všetkých detí sa rodí s príliš krátkou jazykovou uzdičkou. To spôsobuje obmedzenie pohybu jazyka, ktorý nemôže ísť do svojej ideálnej polohy. Rovnako je s tým spojené nesprávne dýchanie a prehĺtanie, zlý vývoj zubov a tváre. Novorodenec s krátkou uzdičkou môže mať problém pri dojčení a s bolesťou brucha, pretože prehĺta priveľa vzduchu. Staršie deti občas prejavujú ťažkosti s rečou. Uzdička sa narezáva nožnicami alebo laserom, anestézia nie je potrebná.
Fyzická aktivita so zatvorenými ústami. Ak dieťa príliš často pozerá do počítača či televízora, povzbuďte ho k fyzickej aktivite, pri ktorej bude mať zatvorené ústa. Niektoré deti však otvárajú ústa pri športoch (futbal, basketbal), z čoho sa stáva zvyk aj v bežnom živote. Skúste ich stimulovať k zatváraniu úst tak často, ako je to možné. Zvyk dýchania nosom sa vyvinie skôr, ako by ste čakali.
Zlepšite postoj tela. Upozorňujte vaše deti pri sedení, kráčaní, behaní, jedení, čítaní, pozeraní TV, práci či hrách na počítači, telefonovaní, atď. Výborným a zábavným cvičením na zlepšenie telesného postoja je naplniť panvicu vodou, dať ju dieťaťu na hlavu a povzbudiť ho kráčať s ňou jednu minútu, následne si sadnúť a vstať desaťkrát bez toho, aby vodu rozlialo.
Ak môžete dojčiť, vyhnite sa kŕmeniu bábätka z fľaše. Je jednoduchšie dostať tekutinu z fľaše, ako z prsníka. Tok z fľaše je rýchlejší a nepodnecuje dieťa k pevnému držaniu, aby mohlo sať. Z fľaše sa naje rýchlo, následne môže dýchať ústami. Pri kŕmení z prsníka je potrebné sať dlhšiu dobu. Ak dieťa prsník odmieta, uistite sa, či nemá upchatý noštek.
Vyhnite sa cumlíkom a cmúľaniu prstov. Na prvý pohľad sa zdá, že cumlík a cmúľanie prstov je v poriadku, keďže ústa sú vtedy zatvorené a dieťa dýcha nosom. Je to síce pravda, ale negatívne dôsledky prevažujú nad pozitívami. Jazyk je príliš vzadu a nenachádza sa na hornom podnebí. Namiesto toho tam je cumeľ alebo palec. To prispieva k rozvoju nesprávneho sacieho a prehĺtacieho reflexu. Ak vám už dieťa rozumie a pýta cumlík, povedzte mu, aby zatvorilo ústa a dalo si jazyk na horné podnebie. Táto stimulácia jazykom ho rovnako upokojí.